Moja identita

27 aug 2018 - od Antonia Schachl & Joana Bläsius

Joanna z Nemecka a Antonia z Rakúska sa po skončení školy rozhodli na rok stať dobrovoľníčkami v Dome Anny Frankovej v Amsterdame. Ich pobyt podporili nemecká organizácia Aktion Sühnezeichen Friedensdienste a rakúska organizácia Gedenkdienst. Obe chceli pracovať s mladými ľuďmi na témy rasizmu, diskriminácie a predsudkov.

Veľmi sme si tento rok, počas ktorého sme robili rôzne aktivity s tímom Stories that Move, užili. Asi najväčším zážitkom pre nás bola prezentácia vzdelávacieho nástroja v lete pre 17 mladých Nemcov a Nemiek, ktorí tiež pôsobili ako dobrovoľníci v Holandsku. Témou nášho workshopu bola „moja identita”, čo sa veľmi hodilo pre túto pozornú a zanietenú skupinu.

Čo nás robí tým, kým sme? Aké roly v živote zohrávame? Čo vymedzuje našu identitu? Toto boli otázky, ktoré sme sa pýtali na začiatku workshopu. Každý účastník a každá účastníčka dostali papierovú hviezdu a za úlohu mali vpísať na každý jej cíp „roly”, ktoré ho/ju vystihujú. Napríklad optimista/ka, aktivista/ka, demokrat/ka, kamarát/ka, vegetarián/ka, rojko a podobne. Táto aktivita je prevzatá z učebného celku Čo vidíme a kým sme.

Napísať za seba sedem rôznych aspektov identity bolo celkom náročné, ale na konci sme mali pestrú paletu identít a výborné podnety na ďalšiu diskusiu. Po tom, ako sme si navzájom poprezerali svoje odpovede na hviezdach, rozprávali sme sa o tom, či si niektoré roly sami vyberáme, ako sa niektoré menia v čase alebo naopak zostávajú nemenné.

Následne sme si vypočuli príbehy Waela a Laurensa, ktorí v krátkom videu hovorili o svojich vlastných identitách. Následne sme sa zhovárali o tom, aké pocity sme mali počas sledovania príbehu sýrskeho utečenca žijúceho v Berlíne a mladého transrodového muža z Holandska. Každý mal prísť s jedným slovom, ktoré by vyjadrovalo emóciu z oboch príbehov a potom sme medzi nimi hľadali podobnosti a rozdiely.

Aktivitu sme ukončili živou diskusiou o tvrdení: Mal/a by si vždy ukázať, kým si. Účastníci sa stavali na škálu, od úplného súhlasu po úplný nesúhlas. Väčšina z nich bola bližšie k “úplnému súhlasu”, no všetci sa zhodli na tom, že to, do akej miery môžeme a chceme ukázať, kým sme, sa mení podľa situácie.

Na konci sme ako moderátorky cítili, že debata mala úspech a bola dobrým spôsobom, ako ukončiť náš trojhodinový workshop.

Účastníkov a účastníčky sme motivovali, aby vzdelávacie materiály začali používať aj vo svojej vlastnej práci s mladými ľuďmi. Neskôr bolo skvelé zistiť, že Emma, ktorá robila dobrovoľníčku v antidiskriminačnej mimovládnej organizácii Radar v Rotterdame, tak naozaj urobila. Bol to pre nás ďalší drobný úspech!