Jeden príbeh

24 aug 2018 - od Jillian Chang

Študentka z USA Jillian Chang na medzinárodnej konferencii pre mladých lídrov Big Hope 2 na Liverpoolskej univerzite.

V júli sa študenti mojej univerzity z mesta Holland v Michigane zúčastnili konferencie Big Hope 2 v Spojenom kráľovstve a boli súčasťou pracovných skupín propagujúcich pozitívnu zmenu. Pridala som sa do skupiny, ktorá používala Stories that Move, a nami vytvorený projekt, ktorý podnecoval diskusiu o diskriminácii, ma inšpiroval a povzbudil.

Stories that Move som si vybrala zámerne. pretože nám bolo povedané, že sa v ňom na boj proti diskriminácii využíva rozprávanie príbehov. Myslím si, že spoznať príbeh konkrétneho človeka je jedna z najsilnejších vecí, ktoré môžeme zažiť.

Najprv sme si pozreli niektoré zo životných príbehov, aby sme pochopili praktický postup pri ich spoznávaní. Napríklad, ak je to o nejakej udalosti, ktorý z príbehov najvýstižnejšie rozpovie to, čo sa stalo? Tiež sme sa naučili, že podobne ako v médiách, kde máme priestor iba na pár minút, aj tu si musíme vybrať také časti, ktoré môžu mať najsilnejší dopad.

Potom sme v skupine začali prichádzať s nápadmi na prezentáciu. Na boj proti diskriminácii sme sa rozhodli použiť naše osobné príbehy. Vybrali sme sa tiež do Medzinárodného múzea otroctva v Liverpoole, aby sme našli ľudí, ktorí by boli ochotní povedať nám svoje skúsenosti. Navždy budem vďačná pri spomienke na to, akú mi táto návšteva priniesla radosť a spojenie, aké vzniká iba pri ľudskej interakcii. Takáto skúsenosť prináša veľkú nádej, pretože sme našli ľudí, ktorí boli ochotní ukázať svoju zraniteľnosť a zdieľať ju s nami. Napriek tomu, že o nás nič nevedeli, rozprávali nám o svojej rodine a o časoch, keď sa cítili byť opustení alebo bezmocní. Bolo to o neuveriteľnej pokore.

Keď sme sa vrátili, znova sme si vypočuli príbehy zo Stories that Move, vybrali časti, ktoré boli podľa nás najsilnejšie a pridali fotoportrét. Vytvorili sme výstavu „The U in Us” a stránku na Facebooku, kde sme zverejňovali krátke príbehy a povzbudzovali čitateľov, aby robili to isté. Nechceli sme však, aby zdieľali iba skúsenosti s diskrimináciou, ale aby napísali aj to, čo sa s tým dá robiť. Naším cieľom bolo vytvoriť priestor, kde sme ľuďom umožnili byť zraniteľní, dať ich hlasu silu a inšpirovať k činu ďalších.

Bol náš projekt úspešný? Povedala by som, že áno.

Prelomili sme ľady a rozprúdili debatu o tom, ako zbaviť spoločnosť diskriminácie. Sedeli sme a počúvali príbehy iných ľudí, a vďaka tomu by som skromne, no jednoznačne povedala, že projekt mal úspech.

Som nesmierne vďačná za konferenciu Big Hope 2 a tiež tímu Stories that Move. Pomohli ste nám podnietiť zmenu. Myslím si, že jednou z hlavných vecí, ktoré som si zobrala so sebou domov, je môj vlastný hlas.

Tiež som si uvedomila, že napriek tomu, že som mladá žena farebnej pleti, môžem ľudí učiť bojovať za to, aby bola rovnosť realitou pre všetkých. Jeden jediný príbeh môže odstrániť spoločenské prekážky, zmeniť výsledky, priniesť nádej. Takže, moja rada? Spoznaj človeka sediaceho pred tebou a uč sa z toho, čo ti vie ponúknuť. Usiluj sa ceniť si prepojenia medzi ľuďmi a pamätaj, že príbehy hýbu svetom.

Zisti viac o mape Stories that Move s príkladmi, ako možno kdekoľvek konať.